CORDYCEPS SINENSIS + GINKGO

Zloženie: Extrakt 10:1 (Cordyceps sinensis) (42 %), magnéziumcitrát, poťahová látka: hydroxypropylmetylcelulóza (rastlinný obal kapsuly), extrakt z Ginkgo biloba (8,4 %, z toho 24 % flavonglykozidov)

*Referenčná výživová hodnota podľa nariadenia (EÚ) č. 1169/2011
**Nie je stanovená odporúčaná denná dávka

Cordyceps sinensis podporuje tvorbu energie v bunkách, zlepšuje využitie kyslíka v tele a stimuluje krvný obeh vo všetkých orgánových systémoch. Tým prispieva k zvýšeniu fyzickej výkonnosti aj mentálnej koncentrácie.

Má regulačný vplyv na neuro-endokrinný systém a imunitný systém. Okrem toho sa preukázal aj jeho inhibičný účinok na enzým monoaminooxidázu (MAO), čo môže pozitívne ovplyvniť náladu a celkový duševný stav.
.

• Extrakt z Cordyceps sinensis (nie prášok)
• Kapsula z rastlinnej celulózy
• Všetky suroviny boli mikrobiologicky testované (s analytickými certifikátmi)
• Bez obsahu ťažkých kovov
• Bez obsahu ovocného cukru
• Bez obsahu reziduí pesticídov
• Bez geneticky modifikovaných surovín (GMO)
• Bez laktózy a lepku
• Bez orechov a bez sóje
• Bez aróm a konzervačných látok
• 100 % prírodné a vyrobené v Nemecku
• Výroba certifikovaná podľa normy ISO 9001:2008  – TÜV Rheinland

Použitie medicinálnej huby Cordyceps

Objav tibetskej huby Cordyceps sinensis (tzv. húsenica čínska / húsenicovec) súvisí so správaním jakov, ktorí ju vyhľadávali v období párenia. Po jej konzumácii boli pozorované ako živšie, bujarejšie, energickejšie a hravejšie.

Aj v súčasnosti sa Cordyceps sinensis hojne využíva v tradičnej ázijskej medicíne ako prírodný liek. Zbiera sa celý plod – mumifikovaná larva aj plodnica (nadzemná časť huby)..

Cordycepsu sa pripisujú priaznivé účinky pri týchto stavoch::Ochorenia dýchacích ciest: astma, chronická bronchitída, kašeľ, alergie (najmä podráždenie nosovej sliznice), podpora pľúc a obličiek pri zníženej funkcii, stimulácia imunitného systému, znižovanie hladiny tukov v krvi, regulácia krvného tlaku – môže pôsobiť na zníženie aj zvýšenie, pomoc pri menštruačných problémoch a poruchách potencie, podpora vitality a celkovej odolnosti organizmu, anti-aging účinok – oddialenie prejavov starnutia, pomoc pri chrípke a celkovej slabosti

V Číne a Tibete sa Cordyceps často podáva ako súčasť jedla – ako plnka do kurčaťa, kačice či bravčového mäsa, alebo ako prísada do vývarov a polievok.

Odporúčaná denná dávka surového Cordycepsu je 3 až 9 gramov. V Nepále sa často melie a konzumuje v kombinácii s potravinami bohatými na vitamín C, ako aj s mliekom, ryžou či mäsom, najmä v liečivých polievkach.

Použitie Cordyceps sinensis:

• Zvýšenie výkonnosti a vytrvalosti
• Posilnenie imunitného systému
• Odstránenie sexuálnych porúch a zvýšenie libida
• Zlepšenie nálady
• Regulácia funkcie srdca a pľúc
• Podpora regenerácie svalov

Iba vo forme extraktu, nie vo forme pomletého prášku!

Horčík prispieva k normálnej funkcii nervového systému

• Horčík prispieva k normálnemu energetickému metabolizmu
• Horčík prispieva k normálnej psychickej funkcii

Ginkgo – tradične oceňované pre mentálnu bdelosť

• Môže zlepšiť prísun kyslíka a živín do mozgu
• Už oddávna sa používa pre svoj pozitívny vplyv na schopnosť koncentrácie

Upozornenie:
Cordyceps je účinným vitalizérom. Pre pokojný spánok sa neodporúča jej užívanie vo večerných hodinách.

"Cisárska huba"

Cordyceps sinensis, slov. Húsenica čínska / húsenicovec čínsky (lat. Ophiocordyceps sinensis) je vreckatá huba, ktorá zohráva významnú úlohu v tradičnej čínskej medicíne..

Cordyceps sinensis sa nazýva aj „cisárska huba“. Je veľmi vzácny, drahý a už po tisícročia známy ako medicinálny druh huby, ktorý je cenený pre jeho posilňujúce a stimulačné účinky na telo i myseľ. V Číne, Tibete, Bhutáne a iných krajinách je považovaný za mimoriadne účinné a posilňujúce tonikum. Najmä v Číne sa Cordyceps často využíva aj ako afrodiziakum alebo prostriedok na podporu potencie.

Cordyceps sinensis (Ophiocordyceps sinensis) - húsenica čínska (žezlovka čínska)

Pomenovanie a jeho význam
Svoj pôvod, a to ako kultúrny, tak aj z hľadiska rozšírenia, má Cordyceps sinensis v Číne/Tibete a v tradičnej čínskej a tibetskej medicíne, kde je známy prinajmenšom od 15. storočia vďaka lekárovi Surkharovi Nyamnyi Dorjemu (1439–1475) pod názvom Jartsa Gunbu (doslovne: „letná tráva – zimný červ"). Jeho čínsky názov dongchong xiacao je obráteným doslovným prekladom tibetského názvu – „zimný červ – letná tráva“.. Druhový názov sinensis dostal tento tibetský húsenicový parazit od Milesa Josepha Berkeleya, pretože Európania ho prvýkrát objavili na čínskych trhoch. V čínskej medicíne bol po prvý raz zaznamenaný Wang Angom v roku 1694..

Žezlovka čínska je vreckatá huba parazitujúca na larvách motýľov druhu Thitarodes armoricanus. Stopkaté, kyjakovité, čerstvé plodnice (stromatá) s výškou 5–10 cm a hnedou farbou vyrastajú na jar na povrch pôdy

Každý rok sa na tibetskej náhornej plošine — v autonómnej oblasti Tibet, Qinghaji a častiach provincií Sichuan, Yunnan a Gansu, ako aj v priľahlých oblastiach Himalájí — zozbierajú stovky miliónov exemplárov Jartsa Gunbu. Táto huba, ktorá rastie endemicky na alpských lúkach vo výškach od 3000 do 5000 metrov, predstavuje jeden z najdôležitejších zdrojov príjmu pre tibetských pastierov a roľníkov.

Jeho názov pochádza z toho, že huba sa vždy vykopáva spolu s 5–10 cm dlhým húsenicovým telom.

Slovensky: húsenica čínksa / húsenicovec čínsky /žezlovka čínska

Čínsky: Dong Chon Xia Cao (zimnýčerv - letná tráva) (Dongchong Xiacao) (Chongcao – skráteným názov)
Tradičné čínske označenie: 冬蟲夏草
Zjednodušené čínske označenie: 冬虫夏草
Pinyin: Dōngchóngxiàcǎo

Tibetsky: Yartsa Gunbu (Jartsa Gunbu – letná tráva - zimný červ) (Bu - Wurm - skrátene)
Tibetské označenie: དབྱར་རྩྭ་དགུན་འབུ
Wylie - transliterácia tibetského názvu: dbyar rtswa dgun 'bu
Výslovnosť tibetského názvu: [jaːtsa kỹpu]
Oficiálna transkripcia Čínskej ľudovej republiky (ČĽR): Yarza Günbu
THDL-transkripcia: Yartsa Günbu
Iné písomné podoby / zápisy: Yartsa Gunbu Nepali = Yarsagumba

Nepál: Yarchagumba oder auch Yarshagumba

Bhután: Yartsa Goenbub

Systematické zaradenie huby Cordyceps sinensis.

Tibetská húsenicová huba (Raupenkeulenpilz) sa v rámci ríše húb (Fungi) zaraďuje do oddelenia vreckatých húb (Ascomycota). Podobne ako námeľ, patrí do čeľade Clavicipitaceae, ktorej všetky huby žijú parazitickým spôsobom. To znamená, že vývoj tejto huby je závislý od prítomnosti svojho hostiteľa – ako samostatný druh sa bez neho nevyskytuje.

Hostiteľskými živočíchmi tibetskej húsenicovej huby sú larvy z radu motýľov Lepidoptera a čeľade Hepialidae, konkrétne rody Thitarodes a Hepialus.

V bežnej reči sa tibetská húsenicová huba jednoducho označuje ako Cordyceps.

Charakteristika hostiteľa, podzemnej larvy motýľa

Podzemné larvy motýľa nemôžu v dospelom štádiu (ako motýle) prijímať potravu, a preto majú len veľmi krátky čas na rozmnoženie. Samice dokážu naklásť 20 000 až 30 000 vajíčok. Húsenice, ktoré väčšinou žijú pod zemou, sa živia predovšetkým koreňmi rôznych rastlín. Na povrch vychádzajú len v noci, aby sa živili nadzemnými časťami rastlín.Tibetská húsenicová huba sa najčastejšie vyskytuje ako parazit na netopierovom motýľovi (Hepialus armoricanus).

Húsenica čínska - parazit

Táto huba má jedinečný životný cyklus. Napáda podzemné larvy motýľov z rodu Thitarodes, ktorý je endemický pre Tibet a je príbuzný s európskym druhom hrotokrídlovec chmeľový (Hepialus humuli). Po infikovaní sa huba živí tkanivami larvy. Na jeseň, tesne predtým, ako huba larvu úplne usmrtí, ju „prinúti“ presunúť sa do svojej poslednej podzemnej „hrobky“ – niekoľko centimetrov pod povrch pôdy. Zdravé, neinfikované larvy by sa v tom čase zahrabali oveľa hlbšie – 20 až 50 cm pod zem, aby prečkali mrazivú tibetskú zimu. Na jar z larvy zostane už len vonkajšia kostra (exoskelet) – všetky vnútorné orgány a tkanivá boli nahradené hýfami (jemnými vláknami hubového podhubia). Z hlavy larvy potom vyrastie plodnica huby, dlhá 5 až 15 cm, ktorá produkuje spóry a tvarom pripomína pretiahnutú kyjovitú štruktúru. Tmavohnedý plodový orgán vyčnieva zo zeme a možno ho nájsť len so skúseným okom a veľkou dávkou pozornosti.

Ohrozenie:

Nedostatok informácií o populáciách huby Cordycesp sinensis sťažuje jej zaradenie do medzinárodných červených zoznamov ohrozených druhov

História Cordyceps sinensis

Čínska / tibetská húsenicová huba, resp. kyjovitá húsenicová huba Cordyceps sinensis, patrí medzi najvzácnejšie a najcennejšie huby v Tibete a Číne a zohráva tam mimoriadne dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravia ľudského organizmu. Svoj pôvod – kultúrny aj geografický – má Cordyceps sinensis v Číne a Tibete, ako aj v tradičnej čínskej a tibetskej medicíne. Jeho prvý možný výskyt v tibetskej literatúre by mohol byť pod názvom „Ta Tschi“ (tibetsky: da gyid) už v 8. alebo 11. storočí, avšak tento výklad je predmetom diskusie. Jednoznačné je však jeho spomenutie v 15. storočí, keď Surkhar Nyamnyi Dorje opísal Yartsa Gunbu ako výnimočné afrodiziakum. Jeho traktát sa začína slovami: „Zo všetkých zázračných pozemských pôžitkov je rozkoš z lásky esenciou všetkých zmyslových radostí.“  Tibetskí zberači však v rozhovoroch zdôrazňujú, že hubu nepotrebujú kvôli svojej potencii. Cordyceps sa však používa na široké spektrum medicínskych účelov v tibetskej aj tradičnej čínskej medicíne. Po prvýkrát ho v čínskej literatúre opísal lekár Wang Ang v roku 1694, kde sa uvádza pod názvom Dongchong Xiacao, prípadne v skrátenej podobe ako Chongcao. Všeobecne sa Cordyceps považuje za tonikum, ktoré dodáva životnú energiu, urýchľuje zotavenie a pôsobí proti starnutiu. Okrem toho sa predpisuje pri ochoreniach pečene, obličiek a pľúc.

Počas epidémie SARS výrazne vzrástla cena Cordycepsu. Na Západe sa používa najmä na zvýšenie fyzickej výkonnosti a ako prostriedok na posilnenie imunitného systému, pričom sľubné výsledky vykazuje najmä pri liečbe AIDS. Viaceré testy skúmajú aj jeho protinádorové a protirakovinové účinky. Existuje nespočetné množstvo čínskych štúdií, ale len obmedzený počet západných dvojito zaslepených klinických štúdií.

Už celé stáročia zbierajú Tibeťania huby nielen ako potravinu, ale aj z medicínskych dôvodov. Celosvetový dopyt po Cordycepse z Tibetu výrazne vzrástol a stal sa tak pre Tibeťanov dôležitým exportným produktom.

Za najkvalitnejšiu triedu Cordycepsu zaplatia Číňania v Šanghaji aj až 240 000 ¥, čo zodpovedá približne 24 000 € za kilogram! V starom Tibete sa Cordyceps neraz používal aj ako platidlo. Každú jar, keď sa začína obdobie zberu húb, sa mnohí Tibeťania vydávajú na horské pastviny, aby tam zbierali túto vyhľadávanú hubu. V tomto období nie je nezvyčajné, že sa zatvárajú obchody a prerušuje vyučovanie v školách, pretože si mnohí Tibeťania môžu počas týchto týždňov zarobiť celý ročný príjem.

Až počas olympijských hier v Barcelone v roku 1992, keď čínske plavkyne prekonali viaceré svetové rekordy a časť svojich úspechov pripisovali Cordycepsu sinensis, ktorý užívali ako bylinný výživový doplnok, získal Cordyceps veľkú pozornosť aj v západnom svete.

Medzitým bol však zaradený do Červeného zoznamu (kategória II) chránených druhov v Číne.

Okrem zvýšeného dopytu na medicínske účely je to spôsobené aj tým, že si táto huba medzi domácimi vyššími spoločenskými vrstvami získala vysokú hodnotu.

S rastúcimi cenami výrazne vzrástli aj zberané množstvá cordycepsu v Nepále a ďalších oblastiach Himalájí. Napríklad na tibetskej náhornej plošine sa každoročne nazbierajú státisíce kusov. Miestni zberači však dostávajú menej než 15 percent z čínskej trhovej ceny.So wie der Tibetische Raupenkeulenpilz werden weltweit ca. 50.000 bis 70.000 Pflanzen- und Pilzarten
für medizinische bzw. aromatische Zwecke in freier Wildbahn gesammelt.

Geografické rozšírenie Cordycepsu sinensis

Tibetský Cordyceps sinensis je rozšírený po celej tibetskej náhornej plošine a vyskytuje sa výhradne vo výškach od 3000 do 5000 metrov nad morom – na rozsiahlych územiach Tibetu, v centrálnom a východnom Himalájach v Nepále, Bhutáne a v oblastiach indických provincií Uttarakhand, Sikkim, Himáčal a Arunáčalpradéš.
Cordyceps sa vyskytuje aj v niektorých častiach čínskych provincií S’-čchuan, Kan-su a Jün-nan.

Životné prostredie medicinálnej huby

Životné prostredie tibetského Cordyceps sinensis sa nachádza v jednej z najpôsobivejších prírodných krajín sveta – na alpínskych lúkach a pastvinách vo vysokohorských oblastiach, kde prevažujú najmä ostrice a iné trávovité rastliny.

Korene týchto tráv sú jednou z hlavných zložiek potravy podzemnej larvy motýľa, hostiteľského živočícha tibetského húsenicového kordycepsu. Na jar táto medicinálna huba začína pod zemou vyrastať z hlavy húsenice motýľa rodu Thitarodes, patriaceho do čeľade netopierových motýľov. Stopkaté, kyjakovité, čerstvé plodnice hnedej farby, vysoké 5 až 15 cm, vyrastajú na jar nad povrch pôdy. Huba sa vyskytuje výlučne na miestach s priemernými ročnými zrážkami minimálne 350 až 400 mm a uprednostňuje neutrálne až mierne kyslé pôdy s pH hodnotou od 7 do 7,5.

Zdroj: Gesellschaft für Vitalpilze  (Spoločnosť pre bioaktívne huby)

Bioaktívne látky Cordycepsu sinensis

Rovnako ako všetky vitálne huby, aj Cordyceps sinensis sa vyznačuje množstvom účinných látok, ktorých význam a mechanizmy účinku sú postupne objasňované. V Cordyceps sinensis sa okrem kordycepínu (3’-deoxyadenozín) a jeho derivátov nachádzajú predovšetkým pre huby špecifické polysacharidy, glykoproteíny, peptidy, ako aj ergosterol – prekurzor vitamínu D. Tieto látky sa vyznačujú výraznými antioxidačnými vlastnosťami a podieľajú sa na protizápalových, protirakovinových a antimikrobiálnych procesoch. Pôsobia neuroprotektívne a sú aktívnymi zložkami pri prevencii predčasného starnutia. Zároveň je zdokumentovaný priame pôsobenie kordycepsu na tvorbu steroidných hormónov (2*). Nedávno bol izolovaný manno-glukán, ktorý podľa všetkého vykazuje cytotoxické účinky na nádorové bunky (3), ako aj Cordyol A–C, dve špecifické glykozidy so signifikantnou antivírusovou aktivitou (4*).

Princípy účinku látok obsiahnutých v Cordyceps sinensis

Stimulujúce a výkonnosť podporujúce účinky
Cordyceps sa tradične používa ako tonikum proti vyčerpaniu, depresiám a stresu. výskumy preukázali, že extrakty z Cordycepsu priamo ovplyvňujú tvorbu adrenalínu a dopamínu, no nezasahujú do mechanizmov serotonínu (5*). Týmto spôsobom možno aspoň sčasti vysvetliť osvedčený účinok tejto huby v uvedených oblastiach.

Účinné látky Cordycepsu sú účinnými vychytávačmi voľných radikálov.

Oxidačné procesy zohrávajú dôležitú úlohu v bunkových systémoch. Voľné radikály, ktoré sú za ne zodpovedné, však môžu vznikať aj v nadmernom množstve v dôsledku vonkajších aj vnútorných vplyvov. V takom prípade pôsobia toxicky na biologické štruktúry, ako sú lipidy, proteíny alebo nukleové kyseliny.

Dôsledkom oxidačného stresu môžu byť poškodenia bunkových membrán, narušenie štruktúry DNA alebo peroxidácia tukov v krvi. Aktivita voľných radikálov sa čoraz častejšie spája so vznikom a progresiou rôznych ochorení, ktoré sa označujú ako radikálmi indukované choroby. Antioxidanty, medzi ktoré patria vitamíny a bioaktívne rastlinné látky, neutralizujú voľné radikály a chránia tak organizmus pred ich škodlivými účinkami.

Aj Cordyceps sinensis obsahuje množstvo antioxidačných látok s vysokou účinnosťou (6*). Ich schopnosť spomaľovať procesy starnutia bola už potvrdená v laboratórnych štúdiách (7*).

Preventívne a terapeutické využitie

Zlepšenie a udržanie výkonnosti

Športovci v ázijskom kultúrnom prostredí používajú Cordyceps už dlhodobo vďaka jeho vlastnostiam zvyšujúcim energiu a vytrvalosť. Pokusy na zvieratách preukázali zlepšenie výkonnosti aj zníženú náchylnosť na stres (8*). Tieto výsledky sa však v štúdiách so športovcami na bicykli zatiaľ nepodarilo potvrdiť (9*). Vďaka silnej antioxidačnej kapacite látok obsiahnutých v Cordycepse dochádza k zlepšeniu tvorby ATP, a tým aj k zvýšeniu energetickej produkcie, pričom zároveň dochádza k modulácii imunitných funkcií. Vďaka tomu je Cordyceps vhodný ako rastlinný prostriedok na udržanie výkonnosti aj vo vyššom veku a na cieľavedomé využitie v anti-aging terapii (10*). 

Prevencia a podporné terapeutické využitie pri radikálmi indukovaných ochoreniach
Medzi ochorenia, na ktorých sa podieľa nekontrolovaná aktivita voľných radikálov, patria nádorové ochorenia, makulárna degenerácia, ateroskleróza a neurodegeneratívne ochorenia (napr. Alzheimerova a Parkinsonova choroba). Voľné radikály takisto prispievajú ku komplikáciám cukrovky, chronickým zápalovým procesom a starnutiu buniek a tkanív. Použitie Cordycepsu pri niektorých z týchto ochorení už bolo zdokumentované v štúdiách na zvieratách. Napríklad určité polysacharidy z Cordycepsu vykazovali antioxidačný ochranný účinok pri diabete mellitus, ktorý bol podporený aj znížením hladiny cukru v krvi (11*). Taktiež boli preukázané ochranné účinky na bunkové štruktúry pred negatívnym vplyvom rádioterapie (12*). Rizikové skupiny, ktoré sú vystavené zvýšenému oxidačnému stresu, by mali dbať na dostatočný príjem antioxidačne pôsobiacich mikroživín a rastlinných extraktov. Patria sem najmä výkonnostní športovci, letecký personál, fajčiari, osoby pravidelne užívajúce lieky alebo vystavené environmentálnemu znečisteniu. Antioxidačná podporná liečba je vhodná aj pri chronických ochoreniach, napríklad v rámci reumatických ochorení.

Tradičné afrodiziakum s vedeckým podkladom
Cordyceps sa tradične používa na podporu a zlepšenie sexuálnej výkonnosti. Prvé výsledky zo štúdií na zvieratách naznačujú, že účinok je sprostredkovaný stimuláciou hormonálnych procesov – Cordyceps napríklad reguluje produkciu steroidov v Leydigových bunkách semenníkov (13*) a ovplyvňuje tvorbu testosterónu (14*). Pri druhu Cordyceps militaris, ktorý obsahuje podobné účinné látky ako Cordyceps sinensis, sa preukázalo, že jeho dopĺňanie môže významne zlepšiť kvalitu spermií – konkrétne ich pohyblivosť, tvar aj množstvo (15*). Aj tieto zistenia môžu prispieť k vysvetleniu úspechu Cordycepsu v jeho tradičnom použití.

Upozornenie pre vaše zdravie: Odporúčaná denná dávka sa nesmie presiahnuť. Výživové doplnky nie sú náhradou vyváženej a rozmanitej stravy. Uchovávajte mimo dosahu malých detí.